Názov knihy: Nemecké dievča neplače
Autor: Michaela Ella Hajduková
Vydavateľstvo: Motýľ, 2016
Počet strán: 224
Žáner: historický román
Markus a Emma sú pár, zaoberajúci sa odhaľovaním nacistických zločincov, ktorí unikli svojmu trestu. Patria do organizácie s názvom Biela ruža, vďaka ktorej sa vojnové zločiny vyplavujú na povrch. Emma narazí na dôležitý objav a naonacistickú skupinu, ktorú musia čo najskôr zničiť. To však vôbec nie je jednoduché, lebo všetky stopy vedú k Lebensbornu, nacistami vytvorenému projektu, ktorého cieľom bolo prevychovávať cudzokrajné deti, násilne odvlečené od svojich rodičov a donútené v nacistickom Nemecku zabudnúť na svoj rodný jazyk aj minulosť.
Minulosť sa však nedá zatajiť a práve preto sa Slovenka Lucia po niekoľkých rokoch dozvedá pravdu. Zistí, že zo všetkým má niečo spojené aj jej priateľka Liesel a stará pani, ktorá žije v domove úplne sama.
(pôvodnú anotáciu nájdete TU)
Nemecké dievča neplače sa sústreďuje okolo viacerých domovov s názvom Lebensborn, ktoré slúžili na takzvanú prevýchovu detí, ktoré boli buď to násilne vzaté od svojich rodičov alebo dokonca splodené čistokrvnou árijskou ženou a čistokrvným árijským mužom. Tieto deti, hlavne tie unesené, strávili v domovoch určitý čas, počas ktorého sa učili po nemecky, zabúdali na svoju rodnú zem, jazyk a dokonca aj na svojich rodičov. Práve o tejto chorej myšlienke, ktorú praktikovali nacisti rozpráva príbeh, napísaný slovenskou autorkou Michaelou Ellou Hajdukovou.
Všetky knihy z obdobia druhej svetovej vojny sú choré a čítajú sa neskutočne ťažko. Pretože už len predstaviť si, že sa niečo takéto naozaj dialo je...zložité. No i tak je dôležité, aby sme o tom VŠETCI vedeli a nezabudli na to, čo ľudstvo spôsobilo pred niekoľkými desaťročiami. Práve preto čítam knihy, ktoré mi ukážu naše dejiny. Myslím si, že je nesmierne dôležité, aby sme boli informovaní čo najviac, ako sa dá a mohli sa aspoň pokúsiť poučiť z minulosti. Takže keď som videla knihu v knižnici, musela som si ju požičať a čo najskôr sa do nej ponoriť.
Dej knihy je rozdelený na dve veľké časti, jedna s názvom "Vtáčatko a Biele ruže", druhá z názvom "Dieťa". "Vtáčatko a Biele ruže" je prerozprávaním z pohľadu Emmy a Markusa, ktorí sú členmi Bielej ruže a ukazujú nám dopad druhej svetovej vojny na spoločnosť niekoľko rokov po jej skončení (1988) a zároveň spolu s nimi odhaľujeme zločiny, ktoré sa v tomto období páchali. Druhá dejová linka nám zase predstaví život malej Francky Vitázkovej, ktorú nacisti násilne odvliekli od mamini z Československa a umiestnili ju do domova, určeného na prevýchovu detí. Vďaka nej môžeme bližšie sledovať, ako to v takom domove vyzeralo a ako sa malé dieťa dokázalo vysporiadať s dobou, ktorá vrhala tiene všade navôkol.
Druhá časť, "Dieťa", sleduje osudy troch mladých žien, ktoré majú z príbehom Emmy, Markusa a Francky veľa spoločného, no samy o tom ešte nevedia. Spolu odhaľujú tajomstvá ich predkov, tajomstvá druhej svetovej vojny a čitateľovi ukazujú, že nič nie je také jednoduché, ako sa niekedy zdá.
Knihy s tématikou našich dejín sa, aspoň pre mňa, vždy čítajú rýchlo a nemôžem sa od nich odtrhnúť. Nemecké dievča neplače nie je žiadnou výnimkou. Čítala som ju kratučko a vyvolala vo mne neskutočné množstvo silných pocitov a emócií. Nejdem sa vyjadrovať, ako toto všetko bolo, je a vždy aj bude zvrátené. Nedokážem to ani vyjadriť slovami, takže chcem len poďakovať autorke za to, že dokázala opísať aj tieto temné dejiny, a že toto posolstvo posiela aj medzi čitateľov. A ak chcete siahnuť po nejakej knihe, ktorá vám ukáže druhú svetovú vojnu inak, ako z prostredia koncentračných táborov, máte ju rovno pred nosom, respektíve v tejto recenzii.
Markus a Emma sú pár, zaoberajúci sa odhaľovaním nacistických zločincov, ktorí unikli svojmu trestu. Patria do organizácie s názvom Biela ruža, vďaka ktorej sa vojnové zločiny vyplavujú na povrch. Emma narazí na dôležitý objav a naonacistickú skupinu, ktorú musia čo najskôr zničiť. To však vôbec nie je jednoduché, lebo všetky stopy vedú k Lebensbornu, nacistami vytvorenému projektu, ktorého cieľom bolo prevychovávať cudzokrajné deti, násilne odvlečené od svojich rodičov a donútené v nacistickom Nemecku zabudnúť na svoj rodný jazyk aj minulosť.
Minulosť sa však nedá zatajiť a práve preto sa Slovenka Lucia po niekoľkých rokoch dozvedá pravdu. Zistí, že zo všetkým má niečo spojené aj jej priateľka Liesel a stará pani, ktorá žije v domove úplne sama.
(pôvodnú anotáciu nájdete TU)
 |
| zdroj |
Všetky knihy z obdobia druhej svetovej vojny sú choré a čítajú sa neskutočne ťažko. Pretože už len predstaviť si, že sa niečo takéto naozaj dialo je...zložité. No i tak je dôležité, aby sme o tom VŠETCI vedeli a nezabudli na to, čo ľudstvo spôsobilo pred niekoľkými desaťročiami. Práve preto čítam knihy, ktoré mi ukážu naše dejiny. Myslím si, že je nesmierne dôležité, aby sme boli informovaní čo najviac, ako sa dá a mohli sa aspoň pokúsiť poučiť z minulosti. Takže keď som videla knihu v knižnici, musela som si ju požičať a čo najskôr sa do nej ponoriť.
Dej knihy je rozdelený na dve veľké časti, jedna s názvom "Vtáčatko a Biele ruže", druhá z názvom "Dieťa". "Vtáčatko a Biele ruže" je prerozprávaním z pohľadu Emmy a Markusa, ktorí sú členmi Bielej ruže a ukazujú nám dopad druhej svetovej vojny na spoločnosť niekoľko rokov po jej skončení (1988) a zároveň spolu s nimi odhaľujeme zločiny, ktoré sa v tomto období páchali. Druhá dejová linka nám zase predstaví život malej Francky Vitázkovej, ktorú nacisti násilne odvliekli od mamini z Československa a umiestnili ju do domova, určeného na prevýchovu detí. Vďaka nej môžeme bližšie sledovať, ako to v takom domove vyzeralo a ako sa malé dieťa dokázalo vysporiadať s dobou, ktorá vrhala tiene všade navôkol.
Druhá časť, "Dieťa", sleduje osudy troch mladých žien, ktoré majú z príbehom Emmy, Markusa a Francky veľa spoločného, no samy o tom ešte nevedia. Spolu odhaľujú tajomstvá ich predkov, tajomstvá druhej svetovej vojny a čitateľovi ukazujú, že nič nie je také jednoduché, ako sa niekedy zdá.
Knihy s tématikou našich dejín sa, aspoň pre mňa, vždy čítajú rýchlo a nemôžem sa od nich odtrhnúť. Nemecké dievča neplače nie je žiadnou výnimkou. Čítala som ju kratučko a vyvolala vo mne neskutočné množstvo silných pocitov a emócií. Nejdem sa vyjadrovať, ako toto všetko bolo, je a vždy aj bude zvrátené. Nedokážem to ani vyjadriť slovami, takže chcem len poďakovať autorke za to, že dokázala opísať aj tieto temné dejiny, a že toto posolstvo posiela aj medzi čitateľov. A ak chcete siahnuť po nejakej knihe, ktorá vám ukáže druhú svetovú vojnu inak, ako z prostredia koncentračných táborov, máte ju rovno pred nosom, respektíve v tejto recenzii.
Odporúčanie
Ak rady čítate o dejinách a chcete mať knihu prečítanú veľmi rýchlo, Nemecké dievča neplače čaká len na vás. Dozviete sa niečo viac, užijete si veľmi veľa zvratov a v ruke budete držať výbornú knihu, plnú dôležitého posolstva. Teraz je to už len na vás.
Hodnotenie: 5/5
2 Komentáre
Súhlasím, že je dôležité, aby som o druhej svetovej a vôbec našich dejinách vedeli čo najviac... Ale úprimne veľmi knihy a filmy s touto tematikou nevyhľadávam, nemám rada depresívne čítanie/pozeranie. Toto však vyzerá dosť zaujímavo, z tohto uhla som na WWII ešte nehľadela... Takže možno urobím výnimku. Pekná recenzia.:)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem krásne za komentár :). Ak sa ti bude chcieť, prečítaj si ju, možno ťa osloví. :D
Odstrániť