Radovan Bezecný- Dievča z lesa

Názov knihy: Dievča z lesa

Autor: Radovan Bezecný

Počet strán: 240

Vydavateľstvo: Elist 

Žáner: vojnový román, historický román 

Anotácia:  
Eduardo Giuliano trávi vianočný čas s rodinou a teší sa z vnúčat. Darček, ktorý dostane od mladšej dcéry Anny, mu prinavráti spomienky z čias dospievania a vyrozpráva jej príbeh tak, ako si naň pamätal.
„Bolo horúce leto 1943 a vojna v Európe prebiehala na všetkých frontoch. Mal som trinásť a s rodičmi som býval v prístavnom mestečku Janov. Raz, idúc skratkou cez les, som z diaľky začul dievčenský nárek. Prešiel som pomedzi niekoľko stromov a hustých kríkov. Nakoniec som ju našiel. Sedela na zemi, plačúc do svojich doráňaných kolien. Netušil som, že toto nevidiace židovské dievča mi navždy zmení život. Okamžite som sa do nej zaľúbil. Videl som, že je o niečo staršia ako ja, ale srdce mi hovorilo, aby som o ňu bojoval.“
Neskôr sa snažil urobiť všetko pre to, aby ju ochránil pred rasovými zákonmi, ktoré ju ohrozovali. Nikdy nezabudol na jej slová, keď sa jedného upršaného večera chúlili pod jednou dekou a povedala mu…
V životnom príbehu Eduarda Giuliana nebude chýbať láska, smútok, či strach z vojny, ale aj boj za slobodu a rodinné hodnoty. Ponorte sa do príbehu dvoch mladých duší, ktorých síce rozdeľovalo náboženstvo, ale spojil ich vrúcny cit. (zdroj)

   Ako ste si už určite stihli všimnúť, kníh z obdobia II. svetovej vojny som prečítala už pomerne dosť. Žiadna z nich nebola jednoduchá, pretože keď čítate o tom, čo sa dialo a vlastne sa stále deje, mrazivý pocit vás objíme a zostane pri vás, až pokým nezaklapnete poslednú stránku knižky. Niekedy i oveľa dlhšie. Preto som Dievča z lesa brala do rúk s opatrnosťou a jej slová mi ostávali v hlave až príliš dlho. 

   Príbeh knihy má dve dejové línie. Prvá z nich sa odohráva už v 21. storočí, kdežto tá druhá nám ukazuje udalosti, ktoré sa diali počas druhej svetovej vojny, v talianskom mestečku Janov. Počas jedných Vianoc dostane už staručký Eduardo vianočný darček, hodinky, ktoré nosil počas svojej mladosti. A tak sa pre neho vyskytne príležitosť, vďaka ktorej vyrozpráva svoj  životný príbeh svojim potomkom. O tom, ako našiel v tmavom lese slepé židovské dievčatko, do ktorého sa zamiloval. O tom, ako ho skrývali pred svetom a chránili pred zákonmi. O tom, ako vojna zničila ich rodinu. A hlavne o sile lásky a priateľstva, ktoré môže trvať i večne. 

Dám ti radu do života. Nikdy nepremeškaj príležitosť objať priateľov. Nikdy nemôžeš vedieť, či ich ešte uvidíš. Ľudia boli stvorení preto, aby boli milovaní. Veci okolo nás boli vytvorené preto, aby sa využívali, ale v dnešnom svete je chaos. Veci sa milujú a ľudia využívajú. str. 77

   Väčšina kníh o holokauste, a druhej svetovej vojne vo všeobecnosti, rozpráva príbeh o niekom, koho sa rasové zákony priamo týkali. O niekom, kto strávil nejaký ten čas skrývaním sa pred nacistami alebo si zažil peklo na zemi v jednom z mnohých koncentračných táborov. Preto ma počas čítania mierne prekvapilo, že autor si zvolil za  svojho rozprávača chlapca, ktorého by sa za iných okolností vojna až tak nedotkla. No potom som to pochopila a bola som vďačná, že sme mohli sledovať udalosti druhej svetovej vojny z pohľadu niekoho, kto nebol priamo zainteresovaný do všetkých rasových zákonov a obmedzení. 
   Malý Eduardo má ten správny pohľad. Je to ešte dieťa, ktoré nesúdi ľudí, podľa toho ako vyzerajú, alebo akí sú. Dokáže sa zamilovať do slepého dievčaťa bez toho, aby sa čo i len na chvíľu zamyslel nad jeho slepotou. Nevadí mu, že je Židovka, chráni a skrýva ju za každú cenu. Jeho detská láska je najčistejšou formou lásky na celom svete, a častokrát mi je ľúto, že nevieme milovať tak bezprostredne ako malé deti. 
   Písať knihu o histórii bez toho, aby ste v nej reálne žili a aj ju zažili je ťažké. Určite to stojí veľa síl, dať dokopy príbeh, zapojiť do neho historické fakty a podať ho tak, aby dokázal zaujať široké množstvo čitateľov. No a autor to určite zvládol najlepšie, ako mohol. Dej knihy sa odohráva v Taliansku a zachytáva životy viacerých postáv, ktoré tvoria vojnovú históriu daného štátu. Tým pádom sa pohľady striedajú, i keď hlavným rozprávačom zostáva Eduardo. Prechody medzi minulosťou a súčasnosťou, boli tiež napísané tak, aby sa v nich nikto nestrácal, a aby bolo čitateľovi jasné, v ktorej časovej línii sa práve nachádza. 
   Jediná vec, ktorá mi v celučkej knižke trošičku vadila bol opis emócií, ktoré sa mi miestami zdali až príliš uponáhľané . Vôbec neviem, prečo som mala tento pocit, no niekedy som nedokázala prežívať emócie hlavných postáv, pretože mi pre ne chýbalo trochu viac priestoru. Na konci celej knihy sa však i mne tisli slzičky do očí a odkladala som ju s žeravým srdiečkom.
   Obdobie holokaustu je pre nás všetkých veľmi dôležité, pretože nesmieme dopustiť, aby sa niečo podobné opakovalo. Všetky filmy, romány a svedectvá nám približujú udalosti týchto rokov, a preto by sme sa mali vzdelávať a vedieť o nich čo najviac. Zomreli milióny ľudí, úplne zbytočne. A to je to, čo si musíme uvedomiť aj my, tolerovať iných a žiť tak, aby sme sa za pár rokov nemuseli za seba hanbiť aj my. 

HODNOTENIE: 4,5/5

Knihu si môžete výhodne zakúpiť na webe vydavateľstva Elist.

vydavateľstvo Elist