Autor: Laurie Halsová Andersonová
Počet strán: 248
Vydavateľstvo: Yoli
Rok vydania: 2016
Žáner: YA
Anotácia: Veľmi pôsobivý román Laurie Halse Andersonovej je príbehom študentky Merryweatherskej strednej školy Melindy Sordinovej. Po traumatickom zážitku na večierku na záver školského roka, na ktorý zavolala políciu, ju spolužiaci začnú ignorovať, lebo nechce vysvetliť, prečo to urobila. Postupom času sa Melinda dostáva do čoraz väčšej izolácie – úplne prestane rozprávať a takmer s nikým sa nestretáva. Svoje pocity dokáže vyjadriť iba na hodinách výtvarnej výchovy prostredníctvom prác, ktoré realizuje pre učiteľa Freemana. Opäť však túži nájsť svoju identitu, zahodiť minulosť za hlavu, a keď sa jej to už-už darí, opäť jej cestu skríži Andy. Lenže tentoraz sa už Melinda nedá, odmieta byť ďalej ticho, rozhodne sa postaviť čelom k svojim problémom a povedať, čo sa vlastne stalo.
Knihu som si vybrala z pochopiteľného dôvodu- zaujala ma obálka. Vždy ma mrzí, keď knihu súdim podľa obalu, no i napriek tomu sa tohto zlozvyku neviem vzdať. Takže po asi mesiaci od jej kúpenia som sa do nej konečne začítala.
Dej bol pomerne jednoduchý a zároveň zložitý. Čitateľ sleduje štrnásťročné dievča, ktoré znásilnili a ono sa bojí vypovedať. Sleduje jej celý rok, to ako trpí a ako sa snaží nájsť význam jej života. Priatelia ju odstrkujú, rodina jej nerozumie a nikto ju nechápe. Melinda trpí, pretože si jej náhlu zmenu správania nikto nevšimol. Každý ju prehliada, a aj keď si učitelia všimnú jej slabé známky a dochádzku, nijako to neriešia a starajú sa o svoje veci, ktoré sa im zdajú oveľa dôležitejšie ako život tohto mladého dievčaťa. Po čase Melinda prestane rozprávať a svoje pocity vyjadruje len pomocou umenia. Začne kresliť a znovu nájde zmysel života.
"Keď začneš tvoriť, nemysli na stromy. Mysli na lásku, nenávisť, radosť alebo zlosť- čokoľvek, z čoho sa ti potia dlane alebo zviera žalúdok. Sústreď sa na ten pocit. Ľudia, čo nedokážu vyjadriť svoje pocity, každý deň pomaly odumierajú. Ani nevieš, koľkí dospelý sú vlastne iba živé mŕtvoly- bezducho kráčajú životom, nepoznajú sami seba a v podstate len čakajú na infarkt, rakovinu alebo kamión, čo by ukončil ich trápenie."
str. 160
Táto kniha bola nádherne spracovaná, no i tak som sa do nej nedokázala úplne ponoriť. V prvom rade som sa nedokázala vcítiť do Melindinej situácie. Nič podobné sa mi nikdy nestalo a veľakrát som nechápala jej správanie. Neustále mi vírili v hlave otázky typu: Prečo niečo nepovieš? Prečo to nedokážeš zo seba dostať? Nikdy som nebola v takejto situácii a nedokázala som rozlúštiť jej pocity. Melinda bola pre mňa záhadný človek, ktorý má svetu čo povedať, len potrebuje nájsť tie správne slová. A jej život, tak odlišný od toho môjho, jej povaha úplne iná ako tá moja... Proste všetky rozdiely medzi nami dvoma mi nedovoľovali ponoriť sa do knihy hlbšie. Pri čítaní som mala pocit, že všetky písmená idú mimo mňa a do mojej mysle sa vyrývajú len tie, ktoré pochopiť nedokážem. Možno keby som hneď od začiatku nevedela, čo sa jej stalo, by som knihu vnímala trochu inak.
Napriek tomu, že mi postava Melindy nesadla, ostatné postavy mi naozaj sadli. Napríklad Ivy, ktorá si podľa mňa zaslúžila viac priestoru, alebo David, ktorému by som dala tiež viac priestoru. Príbeh i štýl písania boli skvelé a autroka sa s touto témou dokázala popasovať dosť dobre.
Knižku by som odporučila dievčatám, ktoré sú v situácii ako Melinda. Nemlčte a vyjadrite to, čo sa vám stalo, i keď to bude tá najťažšia vec, ktorú kedy urobíte. Len vtedy sa vám odľahne a budete schopné žiť, nie len prežívať. Kniha od Laurie Andersonovej stojí za prečítanie a je len na vás, či vás zaujme a čo si z nej odnesiete. I keď to nebola dokonalá kniha pre mňa, určite som sa toho naučila veľmi veľa a dala mi úplne nový pohľad na niektoré veci, ktoré sa dejú okolo mňa.
Hodnotenie: 3/5
0 Komentáre