Anne Nesbet- Oblak a veľryba

 Názov: Oblak a veľryba (Cloud and Wallfish)
 Autor: Anne Nesbet
 Počet strán: 400
 Rok vydania: 2018
 Vydavateľstvo: Fragment
 Žáner: deti a mládež, historická fikcia
 Anotácia: Noah Keller má celkom normálny život, až kým  ho jedného dňa rodičia nevyzdvihnú pred školou a   neodvezú rovno na letisko. Povedia mu, že v skutočnosti sa  nevolá Noah a nemal v marci jedenásť rokov. Nemôže sa  ich spýtať ani prečo, lebo klásť otázky je proti novozavedeným pravidlám. (Pravidlo číslo dva: nerozprávaj o vážnych veciach vnútri, lebo Pravidlo číslo jeden: vždy počúvajú.) Ako Noah – teraz „Jonah Brown“ a jeho rodičia letia za železnú oponu do východného Berlína, pravidiel a tajomstiev pribúda. V mysli mu hmýria nezodpovedané otázky: Kto presne počúva a prečo? Kedy sa jeho mama naučila plynulo rozprávať toľkými cudzími jazykmi? A čo sa naozaj stalo rodičom jeho jedinej kamarátky Cloud-Claudie, osamelého dievčatka, ktoré býva o poschodie pod nimi? zdroj

      Kniha Oblak a veľryba bola presne tou knihou, ktorá sa ku mne dostala nejakým čarovným, záhadným spôsobom. Prechádzala som sa po našej mestskej knižnici a zrazu som v polici zbadala veľký červený nápis, Oblak a veľryba. Ani neviem ako, no ihneď som po nej siahla, a i keď ma trochu odrádzala obálka i anotácia, ktorá kričala, že je to literatúra pre mladších, i tak sa ocitla v mojom batohu a následne i v mojej poličke prechodných kníh. A som neskutočne rada, že sa na tejto polici ocitla, pretože hneď po prečítaní prvej kapitoly som sa do nej zamilovala.

"Je ťažké čo len dýchať, keď človeka ľudia, ktorí ho zdanlivo majú radi, zrazu nútia nasadiť si masku."
str. 36 

      Noah Keller je obyčajný jedenásťročný chlapec, ktorý žije svoj každodenný život v malom mestečku v štáte Virginia. Má priateľov, rodinu a je so svojím americkým životom celkom spokojný. No jedného dňa sa jeho život od základov zmení. Po skončení vyučovania ho pred školu čakajú nervózni rodičia, ktorí preňho majú len jedinú správu. Sťahujú sa do východného Berlína, za Železnú oponu. Odteraz sa Noah nevolá Noah, ale Jonah. Nemá 11 rokov, ale 10. A musí zanechať všetko, čo doteraz jeho detské ja poznalo. Kamarátov, domov, školu a voľnosť.
      Po príchode do Mníchova sa Noah/Jonah stáva niekým úplne iným. Musí sa riadiť prísnymi pravidlami, nehovoriť o svojej minulosti a za každú cenu sa vyhýbať dievčaťu Cloud-Claudii, ktorá žije v byte pod ním a je zahalená viacerými tajomstvami.

"Ukázalo sa, že domov nie je nejaké konkrétne miesto. Domov je to, keď vás niekto objíme a povie slová, ktoré vaše srdce tak túžilo počuť: vždy a všade."
str. 373 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt cold war
zdroj
Kniha Oblak a veľryba je v prvom rade určená mladším čitateľom, no dotýka sa i tých starších. Je písaná jednoduchým štýlom, tak, aby vyhovela mladšiemu čitateľovi, no na druhú stranu je pútavá a plná historických faktov, ktoré určite oslovia i tích starších. Obdobie Studenej vojny (1945-1989) je téma, s ktorou sa bežne v literatúre nestretávame, no i tak je veľmi dôležité, aby sme ju pochopili. Svet rozdelený na dve časti, rodiny odtrhnuté od seba, koniec voľnosti, obmedzovanie a prenasledovanie, to všetko patrilo k svetu, v ktorom Noah žil a autorka sa s témou, ktorá viacerým vháňa slzy do očí, popasovala bravúrne. Snažila sa nám predstaviť a ukázať svet, v ktorom by nikto z nás nechcel žiť, no stále je súčasťou našich dejín. Nesnažila sa zatajovať a skrášľovať situáciu, v ktorej sa Noah a Cloud-Claudia nachádzali, no zároveň ju opísala veľmi jemne a tak, aby si každý uvedomoval, ako zle to v tej dobe, hlavne v komunistických krajinách a komunistickej časti Berlína, vyzeralo. Bol to príbeh prerozprávaný očami dieťaťa, ktoré nám však ukázalo, aké dôležité je poznať naše i svetové dejiny.

      Noah bol ten najmilší a najinteligentnejší hrdina, aký sa kedy v hocakej knihe vyskytoval. Hneď mi prirástol k srdcu a vďaka nemu som príbeh prežívala ešte intenzívnejšie. Bol uzavretý a skromný, no zároveň neskutočne múdry a priateľský. Jeho túžba po láske a priateľstve bola silná, pravá a nádherná. I napriek všetkým tým zmenám a neistote sa dokázal popasovať so svojím životom a dokázal priniesť kúsok svetla a lásky i osamelému a sklamanému dievčatku, Claudii.
      Cloud-Claudia, ako ju Noah zvykol nazývať, bolo dievča, ktoré odmietalo akceptovať to, čo jej dospelí i spoločnosť tvrdila. Nedokázala sa zžiť so smrťou sojich rodičov, odmietala poslúchať a plniť pravidlá, ktorými ju zahrňovala jej stará matka. Bola zvedavá, roztopašná, no hlboko poznačená stratou svojich najbližších. Spolu s Noahom tvorila nezastaviteľnú dvojicu a bolo krásne vidieť, ako sa navzájom dopĺňali. Jedna bola odvážna, druhý potreboval postrčiť. Jeden dokázal utešiť a posilniť toho druhého, ďalší priniesol svetlo. Obaja boli verní a ich priateľstvo bolo neskutočne krásne a čisté. A i v tejto ťažkej dobe si dve deti, bývajúce v tej istej bytovke, dokázali rozumieť, utešiť sa a prežiť. A práve toto pravé, detské priateľstvo, odohrávajúce sa v období smútku a strachu, mi dokázalo otvoriť srdce a zanechať úsmev na tvári.

      Čo pridávalo knihe na hodnote bol i fakt, že sama autorka sa v roku 1989 nachádzala v Berlíne a sledovala, ako múr, ktorý rozdelil tisíce ľudí, konečne padá. 

      Historických fikcií je na svete mnoho. Odohrávajú sa v rôznych časových obdobiach, majú rozličné postavy i autorov, no každá z nich skrýva kúsok histórie, ktorý je pre dnešné ľudstvo neskutočne dôležitý. Bez histórie a dejín by sme páchali tie isté chyby, a i keď sa hovorí, že človek sa zo svojich chýb nikdy nepoučí, ja verím v opak.


"Pravda a fikcia sa prelínajú vo všetkom, čo ľudské bytosti robia, a v každom príbehu, ktorý rozprávajú. Kedykoľvek kniha tvrdí, že niečo nie je pravdivé, je múdre naďalej klásť otázky."
str. 395
 
      Kniha je plná histórie, detskej a rodičovskej lásky, tajomstiev i nádeje. Nádeje v lepší a nový svet, nádeje v priateľstvo a lásku.
Svet opísaný detskými očami nám niekedy dokáže dať viac, ako ten opísaný očami dospelého. Len sa treba začítať a vnoriť sa do príbehu, stať sa znova dieťaťom a čítať medzi riadkami. A potom to už pôjde samo.
Hodnotenie: 5/5
     

Zverejnenie komentára

3 Komentáre

  1. PREKRÁSNA♥ a precítená recenzia♥^.^♥ Veľmi sa ti vydarila, a tak si ma nalákala...ach, tú knižku musím mať! Tiež som ju zazrela práve v knižnici, aj som ju držala v rukách, no zas som ju vrátila do police - a teraz ma to hnevá! :D Knihy pre mladších čitateľov mám rada, pretože v sebe skrývajú mnoho krás, pravdy a ponaučení a táto k ním, podľa tvojich slov, rozhodne patrí, a preto ma nesmie minúť...ďakujem za nalákanie na tento titul, už sa ho neviem dočkať! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Joj, som neskutočne šťastná, že som ťa na ňu nalákala. Určite sa po ňu hneď vráť a pridaj si ju TBR, pretože je naozaj nádherná. Dúfam, že sa bude aj tebe páčiť aspoň tak ako mne:).

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Knihu práve s dcérou čítame, ale Vaše nadšenie z nej úplne nezdieľam. Možno aj preto, že ja som v tom "svete, v ktorom by nikto z nás nechcel žiť" vyrástla a mala som naozaj šťastné detstvo. Dokonca si dovolím tvrdiť, že bolo krajšie ako majú súčasné deti. Bývam pod Tatrami a každé leto sme mali plný dom turistov z Východného Nemecka. Priateľstvá s niektorými z nich trvajú dodnes a tiež by s mnohými vecami popísanými v tejto knihe úplne nesúhlasili. Netvrdím, že sa žiadne podobné prípady nestali, alebo že sú všetky tie informácie vymyslené. Ale vytvoriť obraz, že takto a nijak inak fungoval celý výchovný blok je scestné a nepravdivé. Dejiny je potrebné poznať. Ale také, aké boli. Nie ich čierno-biely filter.
    (V knihe sa napr. tvrdí, že deti z Východného Nemecka nepoznali Čarodejníka z krajiny Oz, ale len ruskú verziu tejto knihy od Alexandra Volkova. Vlastním ruský časopis práve z roku 1989, kde tento príbeh vychádzal na pokračovanie. Áno, volá sa to Čarodejník zo Smaragdového mesta, ale hneď pod nadpisom je uvedené, že bol príbeh spracovaný podľa knihy Franka Bauma Čarodejník z krajiny Oz a rozprávania A. Volkova. Takže ak túto informáciu mali ruské aj československé deti, naozaj nevidím dôvod, prečo by o ňu mali byť ukrátené deti vo Východnom Berlíne. A takýchto lapsusov je tam viac.)

    OdpovedaťOdstrániť