Názov knihy: Mengeleho dievča
Autor: Viola Stern Fisherová a Veronika Homolová Tóthová
Počet strán: 368
Vydavateľstvo: Ikar, 2016
Žáner: historický román, vojnový román
Anotácia:
To sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla.
Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí. Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau.
Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov.
Viola Fischerová po rokoch zverila svoje spomienky reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Táto kniha zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia.
Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí. Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau.
Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov.
Viola Fischerová po rokoch zverila svoje spomienky reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Táto kniha zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia.
Niektorí ľudia si prežili peklo na zemi. Stratili svojich blízkych, boli vystavení ukrutným podmienkam, počas ktorých sa s nimi jednalo horšie ako so zvieratami a boli svedkami vecí, ktoré by nikto z nás nemal nikdy zažiť. A predsa sa človek obrátil proti človeku, nezabránil genocíde a na smrť poslal milióny ľudí. Detí, tehotných matiek, súrodencov, manželov, starých ľudí, chorých, postihnutých... Príbeh Violy Stern Fisherovej ukazuje presne túto realitu sveta, teda nás, ľudí. Realitu našej histórie, minulosti a našich chýb, z ktorých sa musíme poučiť my všetci. A nikdy nedovoliť, aby sa opakovali.
Birkenau - a som si istá, že aj iné koncentračné tábory -, bolo peklo. To nebol drsný tábor s prísnym režimom a brutalitou dozorcov. Bolo to čisté peklo, ktoré si dokázali navzájom vyrobiť ľudia pre iných ľudí ešte na Zemi. str. 282
O období druhej svetovej vojny vyšlo už viacero kníh, natočilo sa mnoho filmov a dokumentov, vydalo sa veľa článkov. No ani to nestačí na to, aby sme boli všetci dostatočne edukovaní a vedeli o zverstvách druhej svetovej vojny a každej vojny, ktorá na tomto svete kedy zúrila.
Príbeh Violy Stern Fisherovej je v prvom rade o láske. O jej obrovskej láske k jej rodičom a súrodencom, o láske k jej prvému vážnemu priateľovi, o láske k jej manželovi. No okrem toho je aj o jej sile, vytrvalosti, vnútornej kráse a múdrosti. Proste je o nej a o krutej dobe, v ktorej žila a vyrastala.
Viola Fisherová sa narodila v roku 1922, v Lučenci. Narodila sa do početnej rodiny, mala dvoch starších bratov a spolu so svojimi rodičmi žili v malebnom bytíku v centre mesta. Jej rodičia ju veľmi rozumne vychovávali a milovali ju nadovšetko. Jej detstvo bolo krásne, plné smiechu a zábavy. No keď mala Viola 16 rokov a južné Slovensko obsadili Maďari, všetko sa pre nich zmenilo. Kvôli ich židovskému pôvodu boli vytláčaní na okraj spoločnosti, museli nosiť dávidovu hviezdu, viackrát boli vysťahovaní a pre štát sa stali doslovne ničím, len príťažou. A tak ich poslali do Osviečimskeho pekla, kde sa Viola stala pokusným králikom zvráteného doktora Mengeleho, bola vystavená ponižujúcim podmienkam, chorobám a smrti. No všetky tieto útrapy dokázala prežiť a svoj príbeh prerozprávala ďalej.
Príbeh Violy začína jej detstvom, opisom ich spoločného života v Lučenci pred vojnou, jej prvou láskou a prvými školskými rokmi. Pomaly nás presúva rokmi, ukazuje nám, akí boli všetci šťastní, až kým sa propaganda nestala až priveľmi reálnou a spoločnosť ich neodsúdila až na úplne dno. Začalo sa to nosením židovskej hviezdy, pokračovalo to getom a všetko to skončilo až v koncentračných táboroch. Pani Viole zobrala vojna najskôr jej milovaného brata, potom ju oddelila na rampe od svojich rodičov, nechala ju napospas a samotnú nechutnému doktorovi Mengelovi, ktorý na nej robil ohavné pokusy, poslala ju do štyroch koncentračných táborov, kde každodenne čelila smrti a zúfalstvu, nechala ju brodiť sa krajinou a utekať až naspäť na Slovensko.
Kniha Mengeleho dievča je emotívne dielo, ktoré nenechá vaše oči suché. Budete sa cítiť, akoby ste tam boli vy samy, no v skutočnosti si nikdy ani len nepredstavíte, aké to tam naozaj bolo. Viackrát knihu odložíte späť na policu, prejdete sa, osušíte si oči a budete pokračovať vo Violinom príbehu. V príbehu o žene, ktorá to zvládla a dokázala žiť aj po tých zverstvách, ktoré sa diali a ktoré ju spravili takou ženou, aká sa z nej stala. O žene, ktorá dokázala milovať, a ktorá dokázala vyrozprávať svoj príbeh a zverejniť ho medzi nás, všetkých. A i keď už nežije, skúsme si uctiť jej pamiatku, i pamiatku všetkých ostatných, ktorí boli prenasledovaní, týraní a mučení, prečítaním tejto unikátnej knihy. Aby naša budúcnosť bola lepšia ako tá minulosť.
Príbeh Violy Stern Fisherovej je v prvom rade o láske. O jej obrovskej láske k jej rodičom a súrodencom, o láske k jej prvému vážnemu priateľovi, o láske k jej manželovi. No okrem toho je aj o jej sile, vytrvalosti, vnútornej kráse a múdrosti. Proste je o nej a o krutej dobe, v ktorej žila a vyrastala.
Viola Fisherová sa narodila v roku 1922, v Lučenci. Narodila sa do početnej rodiny, mala dvoch starších bratov a spolu so svojimi rodičmi žili v malebnom bytíku v centre mesta. Jej rodičia ju veľmi rozumne vychovávali a milovali ju nadovšetko. Jej detstvo bolo krásne, plné smiechu a zábavy. No keď mala Viola 16 rokov a južné Slovensko obsadili Maďari, všetko sa pre nich zmenilo. Kvôli ich židovskému pôvodu boli vytláčaní na okraj spoločnosti, museli nosiť dávidovu hviezdu, viackrát boli vysťahovaní a pre štát sa stali doslovne ničím, len príťažou. A tak ich poslali do Osviečimskeho pekla, kde sa Viola stala pokusným králikom zvráteného doktora Mengeleho, bola vystavená ponižujúcim podmienkam, chorobám a smrti. No všetky tieto útrapy dokázala prežiť a svoj príbeh prerozprávala ďalej.Príbeh Violy začína jej detstvom, opisom ich spoločného života v Lučenci pred vojnou, jej prvou láskou a prvými školskými rokmi. Pomaly nás presúva rokmi, ukazuje nám, akí boli všetci šťastní, až kým sa propaganda nestala až priveľmi reálnou a spoločnosť ich neodsúdila až na úplne dno. Začalo sa to nosením židovskej hviezdy, pokračovalo to getom a všetko to skončilo až v koncentračných táboroch. Pani Viole zobrala vojna najskôr jej milovaného brata, potom ju oddelila na rampe od svojich rodičov, nechala ju napospas a samotnú nechutnému doktorovi Mengelovi, ktorý na nej robil ohavné pokusy, poslala ju do štyroch koncentračných táborov, kde každodenne čelila smrti a zúfalstvu, nechala ju brodiť sa krajinou a utekať až naspäť na Slovensko.
Bola som Mengeleho dievča. Jedna z mnohých, ktoré museli zniesť jeho pokusy. Jedna z mála tých, ktoré to prežili. A možno som jediná, ktorá ho porazila - on a jeho tím mi robili veci, po ktorých som už nikdy nemala spoznať ten najväčší dar - držať v náručí vlastné dieťa. Porazila som ich dvakrát. Mám dve skvelé dcéry. str. 7
 |
| zdroj |
HODNOTENIE: 5/5
0 Komentáre