Autor: Claire Henessy
Strany: 315
Vydavateľstvo: Cooboo
Rok vydania: 2017
Žáner: YA
Anotácia: Nemyslite si, že som strážny anjel. Nemám krídla, neznie tu nebeská hudba ani nesedím na mäkkom obláčiku. Sme tu len my dve so šéfkou (nie je to božská bytosť, to fakt nie). Ide o úlohu. Moju prvú. A dúfam, že bude jediná. Istej duši treba pomôcť. Volá sa Julia. Šéfka hovorí, že to nerobím pre ňu. Mám Julii pomáhať, aby som pomohla sebe. Nie, nemám také dobré srdce. Moje srdce... no, už sú to tri týždne, odkedy prestalo biť.
Kto z vás si všimol, že anotácia vám o knihe nič bližšie neprezradí? Pravdepodobne úplne každý. A práve to ma na Sorbetovom dievčati zaujalo. Je veľmi veľa kníh, o ktorých viete prakticky všetko ešte predtým, ako ich vlastne začnete čítať. No kniha Sorbetové dievča je výnimkou. Aspoň pre mňa to tak bolo.
Annabel je iná hlavná hrdinka ako tie ostatné. Narozdiel od nich, ona už nežije. Zomrela v boji s anorexiou a namiesto toho, aby z tohto sveta odišla, musí pomáhať tlstej Julii. Dievčaťu, ktoré sa neustále napcháva a žije úplne inak, ako žila Annabel. Annabel sa ju zúfalo snaží prinútiť nejesť, pretože to je tá pomoc, ktorú Julia potrebuje. Aspoň to je to, čo si Annabel myslí. Lenže postupom času sa ukáže, že za Juliiným prejedaním sa je niečo viac. A práve to je to, čo musí Annabel zmeniť a pochopiť, pretože len tak pochopí aj svoje vlastné chyby a bude schopná si priznať, že naozaj bola chorá.
Musím povedať, že z počiatku bola pre mňa táto kniha veľký boj. Začala som totižto čítať príbeh očami Annabel, ktorá mi prišla neskutočne sebecká a odporná. Vadili mi narážky na Juliinu postavu, vadil mi jej postoj k veciam, ktoré videla. Až keď som si uvedomila, že Annabel trpela anorexiou som pochopila, že táto kniha má toho v sebe ešte veľmi veľa.
"Musím pripustiť, že je zaujímavé pozorovať, akí sú ľudia talentovaní, keď sami seba presviedčajú, že klamstvá, ktoré sa usídlili v ich hlavách, sú vlastne pravdou."
str. 117
Ako som už povedala, príbeh sledujeme očami Annabel, no čítame o Juliinom živote. Prostredníctvom Annabel dokážeme čítať Juliine myšlienky, no i myšlienky ostatných postáv, čo je, mimochodom, veľmi zaujímavé a celú knihu to veľmi obzvláštni. Julia je dievča podobné každému z nás. Má chlapca, ktorý sa jej páči, kamarátku, ktorá ju nedokáže vypočuť, rodičov, ktorí sa o ňu zaujímajú len keď sa to im hodí a v neposlednom rade minulosť, za ktorú sa hanbí. A práve to je na nej sympatické. Žiadny človek nie je dokonalý a to je niečo, čo by sme si mali všetci uvedomiť. Nemôžeme mať dokonalú postavu, krásnu tvár, milióny priateľov...A práve to sa autorka snažila vysvetliť. Ani Julia, ani Annabel neboli dokonalé. Obe mali svoje chyby a to ich robilo niečím výnimočné.
Nechcem tvrdiť, že kniha nemá svoje chyby. Niektoré pasáže sú nudné, niekedy som mala pocit, že autorka nedokončila myšlienku. No ako som už písala vyššie, je v poriadku, ak máme nejaké chyby. Ak by som mala knihu hodnotiť na základe faktov, hodnotenie by bolo trošku nižšie. No pocit, ktorý vo mne zanechala je pre mňa dôležitejší ako fakty, a preto ju hodnotím pozitívne.
Sorbetové dievča je kniha, ktorá vás buď dostane, alebo bude vo vašom rebríčku kníh niekde v strede. Má svoje chyby, takže by ste sa mali na ne pripraviť, no na druhú stranu je veľmi originálna a vystihuje problémy dnešnej doby. Autorka popisuje boj s poruchami príjmu potravy a mentálne zdravie a práve tieto poruchy by sme mali hlavne v dobe sociálnych sietí pochopiť. Ja vám ju rozhodne odporúčam, pretože si myslím, že je dôležité oboznámiť sa aj s takýmito problémami.
Hodnotenie: 4/5
0 Komentáre