Marta Fartelová- Chlapec bez mena

Názov knihy: Chlapec bez mena

Autor: Marta Fartelová

Počet strán: 264

Vydavateľstvo: Motýľ 2018

Žáner: vojnový román  

Malý David je Žid z Bratislavy, ktorý žije so svojou maminou a otcom v skromnom byte. Jedného dňa však jeho pokojné detstvo naruší otcov príchod z práce. Otec sa dozvedá, že všetci Židia budú zo Slovenska deportovaní. Rodina sa narýchlo pobalí a nasledujúcich pár dní sa David skrýva u otcových priateľov, ktorí ponúknu jemu a jeho matke úkryt, zatiaľčo ich otec sa snaží dostať do krajiny, v ktorej by im mohol nájsť nový život. Davidov otec však pri úteku do Švajčiarska za novou prácou umiera, a tak sa  David s mamou rozhodnú, že odídu do Maďarska, k príbuzným. 
Malý David si v priebehu niekoľkých rokov prejde všetkým možným. Od smrti otca, neustálemu sa skrývaniu a odlúčenia od matky, až po osvienčimské peklo.
(pôvodnú anotáciu nájdeš TU)

⧫⧫⧫⧫⧫⧫⧫⧫⧫⧫⧫⧫

   Kníh z obdobia holokaustu som prečítala už naozaj veľmi veľa a každá jedna, či už to bol skutočný príbeh alebo len fikcia, mi toho dala neskutočne veľa. Vždy sú to knihy, ktoré si pamätám veľmi dlho a nad ktorými rozmýšľam i niekoľko dní po dočítaní. Chlapec bez mena, skutočný príbeh napísaný veľmi dobrou autorkou, ma práve preto zaujal a prečítala som ho za pár dní, pričom som ho rozdýchavala veľmi dlho. 

   Už prvé strany knihy si ma neskutočne získali a keď som sa do nich pustila, nemohla som prestať čítať. Príbeh chlapca, ktorý by mal vo svojich detských rokoch prežívať dni plné hier je popretkávaný zúfalstvom a beznádejou dieťaťa, ktoré stratilo tých najbližších a teraz sa musí vysporiadať so všetkým samo. A keď som si počas čítania uvedomila, že tento príbeh je skutočný, a že niekto si musel týmto všetkým prejsť, bolo mi veľmi ťažko. Pamätám si, ako som počas čítania zdvihla pohľad a hovorila som si, že to je strašné. Pýtala som sa sama seba, a stále sa pýtam, ako sme niečo takého mohli dovoliť. No odpoveď asi nikdy nedostanem.
   Príbeh je písaný s pohľadu muža, ktorý opisuje svoje zážitky počas detstva, takže kniha je napísaná takým jednoduchším štýlom, proste očami dieťaťa. Je napísaná celkom ľahko a ja si myslím, že to veľmi súvisí aj s autorkiným výborným štýlom písania, takže vás zaručene chytí za srdce a bude sa vám čítať veľmi rýchlo. 

"Dnes aj malé deti vedeli, že vojna prináša so sebou smrť. Denne sme cítili na krku jej studený dych, stala sa súčasťou našich životov a tváriť sa, že ju nevidíme a necítime všade okolo seba, bolo len strkanie hlavy do piesku."

str. 95

 

zdroj

   Davidko ako hlavná detská postava bol neskutočne milý chlapec, ktorý bol šikovný a proste úžasný. Paradoxne sa stal možno jedným z mojich najobľúbenejších hlavných postáv vôbec, i keď bol po väčšinu príbehu dieťaťom. Chytil si ma za srdiečko svojou láskou a nádhernou dušou a mám obrovský rešpekt pred autorkou, ktorá dokázala preniesť naozajstného dospelého človeka do detských rokov. Uverila som jej každé slovo, a tak to aj má byť.

   Napísať príbeh podľa skutočnej udalosti musí byť neskutočne ťažká úloha, keďže autor musí všetko podať tak, aby to bolo naozaj uveriteľné, vžiť sa do roly človeka, ktorý mu rozpráva svoj príbeh a zároveň vyplniť časti, ktoré si hlavná postava príbehu nepamätá. Aj za toto má odo mňa autorka obrovské plus, keďže to zvládla bravúrne a celá knižka bola proste... výborná. 
   Obdobie druhej svetovej vojny a celkovo naša história je neskutočne dôležitá. My sme totižto tí, ktorí môžu budúcnosť zmeniť a nedovoliť, aby sa niečo podobné stalo. Práve preto by sa mala medzi nás vojnová literatúra dostávať a mali by sme prežívať príbehy tých, ktorí sa rozhodli ich odokryť. Či už siahnete po tejto knihe alebo inej, na tom nezáleží. Záleží len na tom, aby sme sa poučili, a aby sme poznali dejiny ľudstva a neopakovali ich. Ja vám príbeh malého Davidka odporúčam, no je len na vás, či si ho prečítate. Za mňa to bola výborná kniha, pri ktorej mi tiekli slzy a prežívala som vďaka nej neskutočné množstvo pocitov. Od smútku po nádej, od šťastia po nešťastie. 

⧫⧫⧫⧫⧫⧫⧫⧫⧫⧫⧫⧫

Hodnotenie: 5/5