Názov knihy: The Distance Between Me and the Cherry Tree
Autor: Paola Peretti
Počet strán: 199
Vydavateľstvo: Hot Key Books, 2018
Žáner: detská, middle grade (od ôsmich rokov)
Mafalda je deväťročné dievča, ktoré vie jednu základnú vec. Niekedy v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov stratí svoj zrak a ocitne sa úplne sama, v tme. Počas toho času, ktorý jej zostáva, sa musí naučiť, ako zvládne robiť všetko to, čo robila doteraz. Hrať futbal, starať sa o svoju milovanú mačku, čítať príbehy a liezť na obrovskú čerešňu, stojacu na dvore školskej záhrady. S pomocou jej rodiny a priateľov musí zistiť veci, ktoré budú pre ňu dôležité, keď svoj zrak stratí.
Knihu The Distance Between Me and the Cherry Tree som dostala na Vianoce, ako svoj jediný knižný darček. No i tak sa mi ju podarilo prečítať až počas týchto letných prázdnin. Respektíve, začala som ju čítať už vo februári, no vôbec som si k nej
nevedela nájsť cestu, až kým som nepochopila, akú dôležitú knihu držím v
rukách.
Keďže hlavná hrdinka príbehu je dieťa, príbeh je prerozprávaný jej očami, a to veľmi jednoduchou formou. Tým pádom sa číta naozaj ľahko a určite si nájde cestu k širokej vrstve čitateľov. Od tých najmladších, až po tých najstarších. A každý si z nej zoberie niečo svoje.
Paola Peretti trpí rovnakou chorobou ako Mafalda, takže príbeh je založený aj na jej skúsenosti s touto chorobou, a práve to ho robí viac pravdivým, autentickým a hlavne, skutočným.
Mafalda je deväťročné dievča, ktoré vie jednu základnú vec. Niekedy v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov stratí svoj zrak a ocitne sa úplne sama, v tme. Počas toho času, ktorý jej zostáva, sa musí naučiť, ako zvládne robiť všetko to, čo robila doteraz. Hrať futbal, starať sa o svoju milovanú mačku, čítať príbehy a liezť na obrovskú čerešňu, stojacu na dvore školskej záhrady. S pomocou jej rodiny a priateľov musí zistiť veci, ktoré budú pre ňu dôležité, keď svoj zrak stratí.
Knihu The Distance Between Me and the Cherry Tree som dostala na Vianoce, ako svoj jediný knižný darček. No i tak sa mi ju podarilo prečítať až počas týchto letných prázdnin. Respektíve, začala som ju čítať už vo februári, no vôbec som si k nej
nevedela nájsť cestu, až kým som nepochopila, akú dôležitú knihu držím v
rukách.Emotívne príbehy mám síce veľmi rada, pretože vo mne zanechajú obrovskú stopu, no oveľa radšej sa pri knihách smejem ako plačem. No keď som čítala tento príbeh, o krásnom, milom a úžasnom dievčatku, oči sa mi zahmlievali slzami viac, ako by mi bolo príjemné. Pretože som sa vcítila do Mafaldinej kože najviac, ako sa v dalo, a uvedomila som si vďaka nej jednu vec, ktorá je podľa mňa nesmierne dôležitá. Tou vecou je to, že i keď vás život položí na kolená a hodí vám pod nohy všakovaké prekážky, vždy sa dá prežiť so šťastím. Naše problémy, ktoré sa mnohokrát zdajú ťažšie ako problémy iných, sú nič v porovnaní s chorobou. No i napriek tomu, že je niekto chorý sa dá žiť a život si užiť naplno. Aspoň ja som si toto z osudu tohoto nádherného dievčatka zobrala.„Darkness is not a room with no doors or windows.
Darkness is a monster thet eats your black olives and your dreams."str. 94
Mafalda je dievča, ktoré má svojich milujúcich rodičov, verí v príbehy a obdivuje nádhernú čerešňu, ktorá stojí v školskej záhrade. No je aj statočné a roztopašné dievča, ktoré sa však ako každé dieťa, bojí tmy. No táto tma k nej v nasledujúcom období príde a ona sa musí naučiť, ako to všetko zvládne. Trpí totižto ojedinelou chorobou zraku a postupom času sa jej namiesto obrazu začnú zjavovať čierne škvrny, ktoré sa časom zväčšujú.
„Maybe that's the difference between friendship and love. Being friends is easy, being in love gets your head all in a muddle, a bit like the Stargard mist in my eyes."
str. 91
Keďže hlavná hrdinka príbehu je dieťa, príbeh je prerozprávaný jej očami, a to veľmi jednoduchou formou. Tým pádom sa číta naozaj ľahko a určite si nájde cestu k širokej vrstve čitateľov. Od tých najmladších, až po tých najstarších. A každý si z nej zoberie niečo svoje.
Paola Peretti trpí rovnakou chorobou ako Mafalda, takže príbeh je založený aj na jej skúsenosti s touto chorobou, a práve to ho robí viac pravdivým, autentickým a hlavne, skutočným.
ODPORÚČANIE
Kniha The Distance Between Me and the Cherry Tree, bola jedna z tých najkrajších, aké som kedy čítala. Obsahovala nádherné myšlienky, silnú hlavnú postavu a príbeh, ktorý určite stojí za váš čas.
Dokonca by som ju dala aj do povinného čítania pre základné školy, keďže si myslím, že jej posolstvo je neskutočne dôležité pre deti, no i pre dospelých. A teraz už len môžem skonštatovať, že i napriek tomu, že som si k nej dlhšie hľadala cestu, na záver som ju našla.
Dokonca by som ju dala aj do povinného čítania pre základné školy, keďže si myslím, že jej posolstvo je neskutočne dôležité pre deti, no i pre dospelých. A teraz už len môžem skonštatovať, že i napriek tomu, že som si k nej dlhšie hľadala cestu, na záver som ju našla.
HODNOTENIE: 5/5
0 Komentáre