Saskia Sarginson- Dvojčatá

Názov knihy: Dvojčatá
Autor: Saskia Sarginson
Vydavateľstvo: Ikar, 2014
Žáner: ženský román
Anotácia: Isolte a Viola sú dvojčatá. Ako deti sú nerozlučné, no v dospelosti sa od seba vzdialia. Z Isolte sa stane úspešná redaktorka módneho časopisu. Žije s priateľom fotografom vo svojom londýnskom byte. Viola sa utápa v zúfalstve a jej zdravie nebezpečne ohrozuje anorexia.
Ako sa odvíjal osud dvojčiat, kým sa dostali na také odlišné životné cesty? Vyrastali bez otca na samote v suffolských lesoch, bez vymožeností modernej civilizácie, ale aj bez jej obmedzení – slobodné, veselé, s bujnou fantáziou. Našli si tu kamarátov, dvojčatá Johna a Michaela, trochu divokých, nepredvídateľných chlapcov, s ktorými si dokonale porozumeli. Les so svojimi lákadlami i temnými záhadami a stará kamenná veža Martello sa stali miestom ich detských dobrodružstiev aj prvých nesmelých dotykov lásky.
Lenže tragické udalosti jedného leta všetko od základu zmenia a obidve sestry sa s nimi vyrovnávajú celé roky. Tajomstvá minulosti sa k nim ustavične vracajú a hrozí, že tak ako poznačili ich detstvo, ovplyvnia aj ich budúcnosť.

   Ku knihe Dvojčatá od Saskie Sarginsonovej som sa dostala úplnou náhodou. Vyhrala som ju v nejakej súťaži a zaujala ma svojou letnou obálkou a záživnou anotáciou. Pustila som sa do nej so žiadnymi očakávaniami a po dočítaní knihy zostali moje pocity mierne zmiešané.
   Príbeh opisuje životy dvoch dievčat, ktoré v minulosti žili so svojou matkou v lese. V ich detských životoch sa stalo niekoľko nepríjemných udalostí a stopy z detstva sa na sestrách odrážajú i v súčastnosti. Viola trpí anorexiou, ktorá ju zabíja zaživa a Isolte nedokáže nájsť pokoj ani v práci, ani v jej ľúbostnom živote. Vzťahy medzi dvojčatami sa za tie roky zmenili a obe bojujú svoj vnútorný boj, ktorý sa začal už v ich minulosti. 
   Kniha v sebe ukrývala hneď od začiatku pozitíva i negatíva a počas čítania som sa viackrát zamýšľala nad tým, či sa mi vlastne  páči alebo či nie. Postavy a dej celej knihy boli výborné, no so štýlom písania autorky a spracovaním celého príbehu som mala problémy a v konečnom dôsledku sa mi kniha čítala celkom ťažko.

Ako nás Hettie viezla nocou, cítila som, že všetko, čo sme doteraz poznali, sa stráca, mizne ako predmety, čo sa skotúľali z korby nákladiaka a rozbili o tmavú vozovku. str. 119

   Celý príbeh bol podľa môjho názoru premyslený výborne. Autorka nás nechávala v napätí a pomocou našich dvoch hlavných postáv sme odhaľovali aké udalosti sa diali v ich minulosti, akým spôsobom žili a čo zapríčinilo ten pohľad, ktorý mali obe sestry na svet v súčastnosti. Postupne nám autorka odkrývala časti príbehu, ktoré do seba zapadali ako skladačka, celú pozornosť stiahla na nezvyčajné detstvo Violy a Isolte a na to, aký dopad mal ich život v lesnej kolónii na ich budúcnosť, prácu, zdravie i lásku. Obe postavy ma tiež veľmi zaujali tým, že boli úplne rozdielne a ich predstavy i spomienky sa líšili. Naozaj som mala pocit, že obe boli živé a že Saskia Sarginson písala o živých osobách, ktoré boli tak trochu stratené v celom zhone tohto sveta. Musím sa priznať, že Viola ma ako hlavná hrdinka zaujala o niečo viac, nakoľko ma jej osobnosť oslovila a s Isolte som vo viacerých smeroch nesúhlasila. Faktom však bolo, že dievčatá ma bavili, dobre sa mi o nich čítalo a myslím si, že ako hlavne postavy boli napísané veľmi dobre a tak, aby nás zaujali. 

   
   Môj problém s knižkou však nastal počas čítania, nakoľko som bola z formátu, akým autorka písala, neuveriteľne zmätená. V knihe sa totižto striedajú pohľady dvoch hlavných postav, súčasnosť a minulosť, halucinácie a pravda. Bez toho, aby to bolo rozdelené napríklad iným typom písma alebo určitým označením. Tým pádom som sa v celej knihe veľmi strácala a trvalo mi celkom dlho, kým som sa naučila rozlišovať, ktorá postava kedy rozpráva, bez nejakých väčších problémov. Niekedy som dokonca mala pocit, že knihu čítam hodinu, a pritom prešlo len pár minút. 
   Opisy detstva oboch postáv ma hneď vtiahli do deja a myslím si, že táto časť sa autorke veľmi podarila. Detstvo dievčat bolo úplne iné ako to moje, bolo popretkávané rôznymi tajomstvami, ktoré gradovali a autorka ich odhaľovala postupne. Celkovo sa mi kniha páčila skôr príbehovo a jediné, čo mi kazilo zážitok z čítania bol štýl, ktorým bola kniha napísaná. Neviem, či sa ešte niekedy v budúcnosti stretnem s autorkinými knihami, no bohužiaľ si nemyslím, že štýl písania osoby sa dokáže časom zmeniť, a preto pre mňa bola len ľahko nadpriemernou. 

ODPORÚČANIE

Dvojčatá bola kniha, ktorá ma zaujala najmä príbehovo, nakoľko bola iná ako ostatné knihy a svojím spôsobom aj veľmi unikátna v tomto knižnom svete. Na druhú stranu som však mala veľký problém so spracovaním a štýlom písania autorky. I napriek tomu si však myslím, že si Saskiina kniha získa (poprípade už aj získala) mnoho čitateľov, ktorý majú radi napínavé príbehy písané z viacerých pohľadov, najmä pomocou spomienok postáv. 

HODNOTENIE: 3/5