Francis Scott Fitzgerald- Veľký Gatsby

zdroj

Názov knihy: Veľký Gatsby
Autor: Francis Scott Fitzgerald
Počet strán: 221
Rok vydania: 2005
Vydavateľstvo: Petit Press
Žáner: klasická literatúra svetová literatúra
Anotácia: Nemohla som nájsť žiadnu, ktorá by túto knihu dokonale vystihla, takže to prenechám na seba a budem sa snažiť vám knihu čo najviac priblížiť v tejto recenzii. -Lucka:)

     Prvýkrát som sa s príbehom o Veľkom Gatsbym stretla, keď som spolu so svojou spolužiačkou navštívila divadelnú hru. Nebolo to síce to najlepšie predstavenie, aké som kedy videla, no i tak ma niečím zaujal príbeh, a preto som sa rozhodla prečítať si aj knihu. Musím povedať, že klasická literatúra nie je moja najobľúbenejšia, no na druhú stranu, každé jedno dielo ma niečim osloví a stane sa môjmu srdiečku veľmi blízkou. A táto kniha nie je výnimkou.
      Dej sa odohráva krátko po skončení prvej svetovej vojny, v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Nick Carraway, tridsaťročný mládenec sa rozhodne osamostatniť sa a sťahuje sa do dedinky, neďaleko od New Yorku. Krátko po tom, čo sa usadí zisťuje, že jeho susedom je tajomný Jay Gatsby, o ktorom nikto nič nevie. Okrem toho, že študoval na Oxforde a každý večer sa u neho konajú večierky, plné zábavy, slávnych osobností a tanca.

"Bar už funguje naplno a vznášajúce sa tácne s koktailmi prenikajú von do záhrady, a povetrie už ožíva hovorom a smiechom, nenútenými narážkami, vzájomným predstavovaním, na ktoré sa ihneď zabudne, a nadšenými stretnutiami žien, ktoré sa po mene nikdy nepoznali."

str. 53

 

      Okrem Jaya Gatsbyho sa Nick spoznáva i s  Daisy, jeho príbuznou, ktorá žije len kúsok od jeho domova. Daisy je už niekoľko rokov vydatá za Toma, majú jednu dcéru a ich život je, takpovediac normálny. Sú bohatí, majú čas na všetko, no na druhú stranu sú nešťastní a sklamaní tým, ako sa ich životy vyvinuli.
      Nick Carraway sa postupne stáva Jayovým najlepším priateľom a strážcom jeho tajomstiev. Postupne odhaľuje jeho minulosť, ktorá sa až nešťastne prelína s Daisynou minulosťou a začína chápať, čo je pre človeka tým najdôležitejším.
      Keď som po prvýkrát otvorila túto knihu, začítala som sa. Začítala som sa do nej až tak, že slová okolo mňa plynuli a každé jedno sa uchovávalo a vrývalo do môjho srdca. Čítala som a čítala, stránky mi odbúdali a nedokázala som sa odtrhnúť od deja. Mala som pocit, že autorovi rozumiem. Mala som pocit, že píše len pre mňa a chce, aby som ho pochopila. A ja som pochopila...Úprimne? Neviem, prečo píšem tieto slová. Sypú sa zo mňa a ani na sekundu nad nimi nepremýšľam. Možno to tak aj vyzerá, neviem. No tak to proste cítim.

môj bookstagram: @lucreads_

"Nijaký oheň, nijaká sviežosť neobstoja proti tomu, čo človek vie nazhromaždiť vo svojom prízračnom srdci."

str. 118

 

      Príbeh, ktorý som vnímala, bol dokonalý. Bol smutný a donútil vás rozmýšľať o rôznych prioritách. O tom, čo je v živote naozaj dôležité. Láska? Priateľstvo? Peniaze? Klamstvo?
      Naozaj ma chytil za srdiečko a i keď som vedela, ako to všetko skončí, prežívala som to všetko presne tak, ako keby som o ňom počula prvýkrát. Okrem toho, jazzové roky a aj jazz ako taký milujem. A ku knihe sa mi neskutočne hodí pieseň od Niny Simone, Feeling good. Určite si ju vypočujte.
      Postavy, či už hlavné alebo vedľajšie, boli skvelo opísané. Každá mala svoju minulosť, ktorá sa spojila s prítomnosťou. Nick Carraway, Jay Gatsby, slečna Bakerová, Daisy, Tom... Každá z nich mala svoju minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Každá z nich skrývala posolstvo, ktoré nám mohlo niečo povedať, naznačiť, ukázať. Každá z nich bola jedinečná ako každá ľudská bytosť, ktorá kráča po tomto nekonečnom svete.  

"Chápavo sa usmial - oveľa viac ako chápavo. Bol to jeden z tých vzácnych úsmevov, ktoré vám dodávajú akúsi večitú sebadôveru a stretnete ich azda štyri-päť ráz za život. Na chvíľku objal - alebo sa zdalo, že objíma - celý večný svet, a potom sa sústredil len a len na vás, a to s neodolateľným predpojatím vo váš prospech. Chápal vás až potiaľ, pokiaľ ste sám chceli, aby vás chápali, veril vo vás tak, ako by ste sám rád verili sám v seba, a ubezpečoval vás, že má o vás presne taký dojem, aký by ste radi vzbudili, keď ste v najlepšej forme."

str. 62 

 

      Po dočítaní som zistila, že sa na knihu pozerám akosi inak. Akoby som sa opatrne snažila dostať do toho sveta, medzi tých ľudí, ktorí boli dokonalo nedokonalí. Myslím, že už nemusím písať viac. Skúste si knihu prečítať a sami zistíte...
Hodnotenie: 5/5
     
Pridávam aj pár citátov:
"Keď dostaneš chuť niekoho kritizovať," povedal mi, "vždy si spomeň, že nemal každý na svete také výhody ako ty."
str. 5
"Gatsby veril v zelené svetlo, v opojnú budúcnosť, ktorá rok čo rok pred nami ustupuje. Tentoraz nám ušla, ale nič to - zajtra pobehneme rýchlejšie, lepšie vystrieme ruky...A jedného krásneho rána...
A tak sa zmietame ďalej, člny proti prúdu, neprestajne unášané nazad do minulosti."
str. 221